Dva roky za tragédiu: rozsudok advokáta

Vyšší trest ako dve roky odňatia slobody a päťročný zákaz vedenia vozidla dostal advokát Pavol Kozanecký, ktorého nebezpečná jazda viedla k tragédii. V havárii prišli o život dve ženy, pričom po nehode tvrdil, že za všetko môže ich auto.

Informácia o rozsudku pre Pavola Kozaneckého sa šírila z rôznych zdrojov a mnohí komentovali, že verdikt je skôr vtipom a že súd tak vlastne poslal vinníkovi laxné posolstvo. Je takáto nízka sankcia skutočne adekvátna za smrť dvoch ľudí?

Predtým, ako sa dostaneme k komentárom, je dôležité spomenúť otázku dôkazov. Súd získal odborné posudky z palubných záznamníkov, ktoré presne zobrazili priebeh nehody. V súčasnosti, keď väčšina moderných áut disponuje elektronickými záznamníkmi, svedectvá účastníkov nehody strácajú na váhe, pretože príčina sa nakoniec odhalí. V tomto prípade bolo zistené, že obidve vozidlá išli v rámci povolených rýchlostí, teda pod 70 km/h. Avšak Pavol Kozanecký narazil do protiidúceho Audi 80, pričom z nepochopiteľných dôvodov prešiel na druhý pruh a spôsobil smrteľnú haváriu. Prečo k tomu došlo, zostáva nejasné – mohol spadnúť do spánku alebo bol rozptýlený telefónom.

Súd dospel k záveru, že nešlo o úmyselné konanie; jednoducho v danom momente nestrácal kontrolu nad svojím vozidlom. Môže sa to stať aj tým najlepším vodičom, ktorí občas nevenujú dostatočnú pozornosť.

Rozhodol som sa vyjadriť aj k stanovisku. V článku na BRD24 sa spomína, že súd hodnotí čin, nie osobu, a empatické správanie voči obetiam nie je rozhodujúce. Avšak to nie je pravda. Ukladanie sankcie má za cieľ resocializáciu páchateľa tak, aby si uvedomil, aké zlo napáchal. Preto by mal mať iný trest ten, kto prejavuje úprimnú ľútosť a spolupracuje so súdmi, v porovnaní s niekým, kto sa vysmieva obetiam a obviňuje ich za vlastnú nehodu. Súd túto zásadnú vec prehliadol a tvrdil, že to nie je dôležité. Ja som si však myslel, že každé správanie obvineného má vplyv na rozhodovanie o treste. Podľa súdu stačilo hlásanie viny a označenie zdemolovaného auta za 'truhlu na kolesách', pričom sa požaduje aj odškodné 200 000 zł z poisťovne obetí a tak dostal len dva roky, pričom názov súvisiaceho príslovia hovorí za všetko – 'rok nie je trest, dva roky ako pre brata.'

Sedí to, že neverím, že Pavol Kozanecký strávi aspoň jeden deň za mrežami alebo skutočne päť rokov bude bez vodičáku. Také niečo je nepredstaviteľné; na každé právo existuje spôsob, ako ho obísť. A skôr či neskôr sa tento odsúdený opäť posadí do svojho auta a bude jazdiť ďalej. V Poľsku sa síce udialo veľa rozsudkov, ale ich vykonávanie je márne a ak už aspoň zopár z nich prebehne, spraví sa okolo toho obrovský rozruch v médiách. Súkromné bývalé bezprávne priestupky sú bežné a často sa kolektívne zaobchádza s opakovanými priestupkami; obžalovaní sa zdržiavajú a sú pokutovaní, uspokojujúc sa ďalším obmedzením a aj tak si jazdia. Čo sa týka advokáta z Ľodzi, aj keď mu súd nariadil zložiť odškodnenie pre obete vo výške 135 000 zł (čo pravdepodobne nakoniec aj zaplatí), nečelí žiadnemu inému trestu.

Je tu aj paradoxná stránka celej situácie, kde obhajoba Pavla Kozaneckého tvrdila, že nehodu spôsobili technické problémy vo vozidle Audi 80, čo sa doplnilo aj o známe tvrdenia o truhách na kolesách.

Vôbec by sme sa mali pýtať, či je správne trestať páchateľov nehôd. Kto by predsa chcel spôsobiť nehodu? Každý sa snaží zabrániť nehodám, aby neohrozil svoj vlastný život. Keď sa pozrieme na to, že ani Pavol Kozanecký, ani ďalší páchateľ ako Sebastian M. či Łukasz Ż. nemali v úmysle spôsobiť nejaké zlo, má zmysel angažovať celý súdny systém do dokazovania a vynášania rozsudkov? Veď to nikomu nevráti život a nič nerozrieši. V konečnom dôsledku môže stačiť povedať: 'Stáva sa, je to nešťastie' – a takýmto spôsobom riešiť problematiku prostredníctvom poistných plnení, ktoré uvoľnia prostriedky na pokračovanie v jazde.

V Poľsku majú za spôsobenie smrti dvoch osôb na svedomí len dva roky za mrežami. V Nemecku by to mohlo byť doživotie. Takže páchateľ môže byť šťastný, že sa tak stalo práve v Poľsku.