Luxusná kúpa áut v Pewexoch v PRL

Kupovanie áut v Pewexoch predstavovalo luxus v obdobiach komunistického režimu v Poľsku. Kúpa automobilu bola vtedy značne zložitá a prístupná iba pre vyvolených.

Pewex, čo je skratka pre "Przedsiębiorstwo Eksportu Wewnętrznego", vznikol za éry vlády tovariša Gierka. Napriek paradoxnému názvu bol tento export vnútorný mechanizmom, ktorý umožnil štátu získať devízové prostriedky od občanov, aby mohlo kupovať zahraničné technológie alebo splácať skôr poskytnuté úvery. Od roku 1972 mohli šťastní držitelia devízových mien v týchto obchodoch nadobúdať rôzne tovarové položky, čím sa pre mnohých stali symbolom materialistického sna.

Pewexy boli obchodné prevádzky, kde sa platilo výhradne zahraničnými menami a tovarovými poukážkami. Obyvatelia Poľska tam nemohli platiť svojimi zlotými až do zmien po revolúcii. Cudzinci a pracovníci pracujúci v zahraničí boli oficiálne cieľovými zákazníkmi, avšak v skutočnosti tam často chodili aj tí, ktorí si devízy zabezpečili neoficiálnym spôsobom, napríklad od príbuzných žijúcich v zahraničí.

Asortiment bol mimoriadne rozmanitý, od zahraničných potravín a nápojov cez elektroniku a oblečenie, až po automobily. Tieto posledné, samozrejme, najviac zaujímali automobilových nadšencov. V Pewexoch sa predávali nielen bežné modely, ale aj exportné verzie poľských automobilov, ktoré mali lepšie spracovanie a výbavu ako ich domáce varianty.

Najlacnejším autom v Pewexe bol legendárny Polski Fiat 126p, za ktorý sa v roku 1981 platilo 1700 dolárov. Vzhľadom na vtedajšie mzdy a ceny by sa dalo povedať, že Maluch stál okolo 367 tisíc zlotých, na čo by robotník musel pracovať približne 4 roky bez akýchkoľvek ďalších výdavkov.

Pre porovnanie, bežný Maluch odkupovaný z Polmozbytu stál pričom iba 130 tisíc zlotých, čo predstavovalo takmer tretinu sumy. Zahraničné automobily boli ešte drahšie - Toyota Corolla predávaná za viac ako 5 tisíc dolárov, Volkswagen Golf za minimálne 6 tisíc dolárov a extrémne vzácne modely ako Volvo 240 sa predávali aj za 10 tisíc dolárov, čo z nich robilo dostupné iba pre skutočne majetných jedincov.

Dnes žijeme vo svete, kde sú automobily prístupné podstatne ľahšie a bez potreby pasekovať na dramatické dobrodružstvá len kvôli „hlúpemu“ autu. Ceny slovenskej automobilky sa však mnohokrát pohybujú na úrovni srovnania s dobami minulej generácie, takže sa nikto nemôže diviť, ak niekto za použitý Maluch žiada 200 tisíc zlotých.