Nehoda historického auta na S7

Všetci, ktorí sa zúčastňujú stretnutí historických áut vo Varšave a okolí, poznajú pána Wiesława a jeho legendárnu Condesu 2CV. Bohužiaľ, včera sa mu stala nešťastná nehoda na trase S7, keď jeho auto narazilo do neho zozadu vodič dodávkového Volkswagenu.

Pán Wiesław, jazdiac na svojom historickom vozidle, sa snaží vyhýbať diaľniciam a rýchlostným cestám. Napriek tomu, v minulosti sa mu podarilo štyrikrát prejsť Európou s Toyotou Starlet z roku 1984 a dostal sa až do Veľkej Británie. Tento starší model však nie je až taký pomalý, aby by nebol schopný udržiavať rýchlosť 100-105 km/h pohodlne a bezpečne. Existujú však autá, ktorých vek a konštrukcia bránia dosiahnuť rýchlosť, s ktorou sa môže považovať jazda za bezpečnú na rýchlostnej ceste.

Pán Wiesław jazdil svojou Condesou po S7 úplne legálne. V predpisoch neexistuje minimálna rýchlosť na rýchlostnej ceste, hoci na diaľnici je to 40 km/h. Samozrejme, jeho vozidlo, postavené na retro podvozku Citroena 2CV, nemôže dosiahnuť vyššie priepustné rýchlosti. Samotné vozidlo 2CV jazdí veľmi pomaly a s dodatočným odporom vzduchu, ktorý spôsobuje obrovské vertikálne sklo, môže maximálne dosiahnuť rýchlosť 60-70 km/h.

To však nijako neospravedlňuje vinníka nehody. Predpisy sú jasné: na rýchlostnej ceste by ste mali dodržiavať odstup od vozidla pred vami, ktorý by mal byť vyjadrený v metroch, pričom musí byť polovica vašej jazdnej rýchlosti. Pri rýchlosti 100 km/h by to malo byť 50 metrov. Hoci zákonodarcovia si pravdepodobne uvedomovali, že nikto nemá radar v očiach a odstup sa meria odhadom, bežný vodič by mal byť schopný rozpoznať rozdiel medzi 50 metrami a piatimi. Bohužiaľ, tento predpis sa bežne nedodržiava a vodiči na rýchlostných cestách a diaľniciach často jazdia príliš blízko seba.

Situácia na rýchlostnej ceste nie je bezpečná, ak idete príliš pomaly, pretože sa môžete ocitnúť medzi vodičmi s jedným cieľom: 'páliť dopredu za každú cenu'. Kým ja jazdím rýchlosťou 100-110 km/h na pravom pruhu, po ľavom ma obieha auto, ktoré jazdí výrazne nad rýchlostným obmedzením. Jeho vodič sa ani nepokúša prejsť do pravého pruhu, hoci je voľný, pretože verí, že keď porušuje rýchlostný limit, môže ignorovať aj pravidlo o jazdení v pravej časti cesty. Stretnutie s takým vodičom zvyčajne nekončí dobre.

V prípade pána Wiesława sa domnievam, že neprešiel do ľavého pruhu, ale jazdil normálne v pravom pruhu – čo je v poriadku. Bohužiaľ, vodič dodávky si mylne myslel, že na rýchlostnej ceste môže jazdiť veľmi rýchlo, bez ohľadu na predpoklady a bezpečnostné opatrenia na ceste. Možno je to najväčšia nevýhoda rýchlostných ciest a diaľnic – dávajú vodičom falošný pocit bezpečia, že môžu jazdiť rýchlo bez ohľadu na okolnosti.

Čoskoro plánujem jazdu s historickým autom na výlet do Francúzska. Hoci bez problémov dokážem dosiahnuť rýchlosť 90 km/h a dokonca aj 100 km/h z kopca, budem sa snažiť vyhýbať rýchlostným cestám a radšej sa prepravovať cez dediny. Takto sa mi podarí vidieť viac z okolia, čo je vlastne aj cieľom mojej cesty, a navyše je to bezpečnejšie, pretože na miestnych cestách idem rovnakou rýchlosťou ako ostatní. Tento prístup odporúčam aj ostatným majiteľom historických áut. Aj keď je jazda po rýchlostnej ceste legálna, je dobré ju zvážiť tak, ako keby sme sa prechádzali po ulici s rôznymi nebezpečenstvami. Nič nám to nezakazuje, ale rozum nám musí napovedať, že niektoré veci radšej nerobíme.

Pánu Wiesławovi prajem rýchle uzdravenie a spoľahlivé obnovenie jeho unikátneho vozidla.