Hybrydný motor 1.2 Stellantis vs. Toyota

Koncern Stellantis s veľkým nadšením propaguje svoju novú hybrydnú technológiu, ktorá obsahuje benzínový motor 1.2 a elektrický motor integrovaný do automatickej prevodovky. V reklame sa dokonca uvádza, že úspora paliva v mestských podmienkach môže dosiahnuť až 35 %.

Otázkou je, ako sa táto hybrydná technológia porovnáva s tými, ktoré ponúkajú iní výrobcovia, napríklad Toyota. Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože zatiaľ čo niektoré aspekty sa prekrývajú, existujú aj významné rozdiely.

Francúzska dominancia v Stellantis viedla k tomu, že sa opustili osvedčené motory série Firefly a všetky modely upravili na jednotný benzínový motor s objemom 1.2, známy predtým ako Puretech. Tento krok sa zdal ako nešťastný, pretože predchádzajúci zákazníci mali na tento motor skôr negatívne skúsenosti, najmä kvôli problémom s rozvodovým remeňom. Teraz je tu však nový motor, ktorý je už poháňaný reťazou a nesie názov 1.2 T.

Novinkou je aj pridaná verzia s hybridnou technológiou. Je dôležité si uvedomiť, že "mäkké" hybridy, alebo mild hybrids, nie sú skutočné hybridy, pretože pohon je vždy zabezpečovaný motorom s vnútorným spaľovaním. V prípade pohonnej jednotky Stellantis sa to však zdá byť inak, keďže používa podobné princípy ako typické plne hybridné motory.

Hybrid 1.2 T od Stellantis kombinuje: silník 1.2, 6-stupňovú automatickú dvojspojkovú prevodovku, elektrický motor s výkonom 28 koní, invertor a batériu s kapacitou 0,89 kWh umiestnenú pod predným sedadlom. Auto dokáže pri správnych podmienkach jazdiť len na elektrický pohon, a to až pri rýchlosti 70 km/h.

Pri uvoľňovaní plynu vozidlo brzdí motorom a nabíja batériu, pričom sú k dispozícii rôzne jazdné režimy – Eco, Normal a Sport. Systém pracuje s napätím 48 V, pričom maximálny dosah na elektrický pohon je približne 1 km. Testy ukazujú, že schopnosť jazdiť bez benzínového motora nie je bežná v automobiloch Stellantis, ale je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane teploty a jazdného štýlu.

Medzi modely, ktoré sú vybavené touto pohonnou jednotkou, patrí: Alfa Romeo Junior a Tonale, Citroën C3, C3 AirCross, C4, C4X, C5 AirCross, C5X, DS 3 a DS 4, Fiat Panda a 600, Jeep Avenger, Renegade a Compass, Lancia Ypsilon, Opel Corsa, Astra, Astra SportsTourer, Mokka, Frontera, Grandland a Peugeot 208, 308, 308 SW, 408, 2008, 3008, 5008.

Súčasne sú k dispozícii dva varianty výkonu - 100 a 136 koní, pričom vlastnosti akumulátora a celej pohonnej jednotky zostávajú nezmenené. Dynamika jazdy a funkčnosť prevodovky e-DCS6 sú v testoch veľmi chválené, pričom menšie modely dokážu jazdiť s priemernou spotrebou okolo 5,5 l/100 km v mestských podmienkach. Z hľadiska priemerného vodiča sa táto hybridná technológia javí byť bližšia tým, ktoré ponúkajú ázijskí výrobcovia, než pokusom európskych modelov MHEV, ktoré často prinášali viac komplikácií bez prínosného znižovania spotreby.

Podstatné rozdiely spočívajú v menšej kapacite hlavného akumulátora a odlišnej dvojspojkovej prevodovke namiesto Toyotiného e-CVT. Otázka trvácnosti tejto technológie ostáva otvorená, a ak sa objavia nejaké poruchy, určite to rýchlo vyjde najavo v komunitách vlastníkov v sociálnych médiách, podobne ako sa stalo u problémov s nabíjačkami elektrických vozidiel tohto koncernu.